Vedel si, že káva je tretí najpopulárnejší nápoj na svete, hneď po vode a čaji? Každoročne sa na svete vypije viac ako 10 miliárd kilogramov kávy. Výsledkom je kvantum odpadu, konkrétne kávovej usadeniny. Vedci dlhodobo hľadajú riešenie, ako tento odpad využiť, keďže zväčša končí na skládkach. Vedci z Austrálie napríklad nedávno navrhli, že by sa mohol pridávať do betónu. Zistili, že ak ho zbavia vlhkosti, má potenciál zásadne zlepšiť pevnosť betónu.
Najnovšie sa problematike efektívneho využitia kávy venovali aj výskumníci z University of Pennsylvania, no z úplne iného uhla pohľadu, upozorňuje server American Institute of Physics. Rozhodli sa nájsť spôsob, ako čo najefektívnejšie využiť mletú kávu pri domácej príprave. Cieľom bolo dosiahnuť, aby bola káva silnejšia, a zároveň sa spotrebovalo menej kávových zŕn. Je niečo takéto vlastne možné?
Ako si pripraviť silnejšiu kávu pri menšom počte kávových zŕn?
Vedci si preto položili otázku: Ako ovplyvňuje výška a plynulosť nalievania extrakciu kávy? Zaujímalo ich, ako presne výška a typ prúdu vody ovplyvňujú premiešavanie kávových častíc a tým aj extrakciu, teda to, ako veľa chutí a látok sa z kávy uvoľní do nápoja.
Tím sa sústredil na analýzu tzv. laminárneho prúdenia, teda rovnomerného, súvislého prúdu vody, ktorý sa pri dopade nerozpadá na kvapky. Práve tento typ prúdu je podľa nich najúčinnejší pri extrakcii chutí z mletej kávy.
Keďže mletá káva je tmavá a znemožňuje pozorovanie pohybu vody, vedci použili priehľadné častice zo silikagélu ako náhradu kávových zŕn. Tie umiestnili do skleneného lievika, nasvietili laserom a celý proces zaznamenávali vysokorýchlostnou kamerou. Tak mohli presne sledovať, ako sa častice pohybujú pri rôznych výškach a rýchlostiach nalievania vody.
Zistili, že pomalé nalievanie z malej výšky síce zvyšuje kontakt vody s časticami, no ak prúd nie je dostatočne silný, nevyvolá potrebnú „poruchu“ v lôžku. Naopak, pri väčšej výške voda narúša usadeninu, vytláča častice a spúšťa tzv. „lavínu“, pri ktorej sa častice premiešavajú s vodou oveľa efektívnejšie.
„Zvýšená výška kompenzuje pomalosť nalievania. Lavínu však dosiahnete len vtedy, ak má prúd dostatok energie a zostáva celistvý,“ vysvetľuje Mathijssen.
Ak sa totiž prúd rozpadne na drobné kvapky, premiešanie je slabé a extrakcia nedostatočná. Ideálny prúd je teda hrubší, plynulý a nalievaný z výšky. Takéto nalievanie vody je typické pre kanvice s „husím krkom“.
Keď vedci preniesli svoje poznatky na reálnu kávu, zistili, že pri správnom nalievaní z výšky možno znížiť množstvo použitej kávy až o 10 % bez straty intenzity chuti.
„Začnite napríklad s 18 gramami namiesto 20 a experimentujte s výškou nalievania – pričom bezpečný strop je okolo 30 cm,“ odporúča výskumný tím.
