Určite ste si už aj vy mnohokrát položili otázku prečo je v noci obloha tmavá. Ako malí sme ňou možno bombardovali rodičov. Odpoveď zvyčajne znela: “Pretože už zašlo Slnko, ktoré by svietilo.” To však, ako tušíme, nebola úplne korektná odpoveď, ale nemajme to rodičom za zlé. Pýtali sme sa totiž na 500-ročný paradox.
Mnoho ľudí sa pýta, prečo je obloha v noci tmavá, aj keď na nás svieti toľko miliárd hviezd. Namiesto oslnivo svetlej oblohy však vidíme atramentovotmavú s nespočetnými blikajúcimi bodkami. Astronómom sa podarilo pridať do riešenia ďalší kúsok.
Jedným kúskom puzzle, ktoré riešia túto záhadu, je červený posun svetla. Ak ste o ňom ešte nepočuli, tu je rýchle zbežné vysvetlenie. Svetlo putuje vesmírom smerom k nám. Problém však je, že väčšina objektov vo vesmíre sa od seba vzďaľuje. To znamená, že svetlo síce ide konštantnou rýchlosťou, ale dráha sa predlžuje. Tak vzniká posun smerom k červenej strane spektra. Týmto spôsobom môže byť svetlo posunuté až za hranicu, ktorú sme schopní registrovať zrakom.
Doteraz uznávaným faktom bolo, že v pozorovateľnom vesmíre sa nachádza okolo 100 miliárd galaxií. Vedci sa rozhodli preskúmať toto číslo na základe hustoty galaxií v priestore. A zistili niečo veľmi zaujímavé. Toto číslo je nepresné. Ako veľmi nepresné, to zatiaľ nevieme, ale podarilo sa im zistiť, že niečo “blokuje” svetlo na ceste k nám. To však znamená, že galaxií môže byť 10, 20 alebo pokojne aj 30-krát toľko ako sme si mysleli.
img: flickr.com
Väčšinu z nich teda nevidíme kvôli spomenutému červenému posunu. No vedci navrhli riešenie pre ďalšie “neviditeľné galaxie”. Ako už z poznatkov vieme, priestor vo vesmíre nie je úplné vákuum. V jednom metri kubickom by sme našli možno jednu/dve častice. Žiadny problém? Ak však svetlo z najvzdialenejších galaxií k nám má putovať niekoľko miliárd rokov, narazí na ceste do obrovského množstva častíc, čím sa vlastne stane to, že k nám nikdy nedôjde.
Musíme našim rodičom uznať, že ich vysvetlenie bolo pre uši malého dieťaťa omnoho uspokojivejšie 🙂
