Nové výskumy odhaľujú spojenie medzi koktaním a génmi, ako aj zmenami v mozgu. Viac ako 70 miliónov ľudí na celom svete vrátane asi 3 miliónov Američanov, koktá, čo znamená, že majú problémy so začiatkom a s načasovaním reči, čo vedie k zastavovaniu a opakovaniu reči, píše medicine.umich.edu.
V minulých desaťročiach terapeuti často chybne pripisovali koktavosť defektom jazyka a hlasového aparátu, úzkosti či traumám a niektorí to aj stále robia. Avšak iní dlhodobo podozrievali, že za koktavosťou môžu stáť neurologické problémy.
Neurovedci pozorovali jemné rozdiely v mozgoch ľudí, ktorí koktajú, ale nemôžu si byť istí, či tieto rozdiely sú príčinou alebo následkom koktavosti. Genetici identifikujú varianty určitých génov, ktoré predurčujú človeka na koktavosť, ale samotné gény sú záhadné a až nedávno sa začali objavovať ich spojenia s anatómiou mozgu.
Pri pohľade na štandardný mozgový sken osoby, ktorá koktá, by radiológ nezaznamenal žiadne odchýlky. Až keď odborníci pozorne skúmajú mozgovú štruktúru a aktivitu počas reči pomocou špecializovanej technológie, začnú sa prejavovať jemné rozdiely medzi skupinami ľudí, ktorí koktajú a ktorí nie. Problém sa však netýka len jednej konkrétnej časti mozgu a podľa logopedičky a neurovedkyne Soo-Eun Chang z University of Michigan je to všetko o spojeniach medzi rôznymi časťami mozgu.
Napríklad v ľavej hemisfére mozgu u ľudí, ktorí koktajú, sa zdajú byť spojenia medzi oblasťami zodpovednými za sluch a pohyby generujúce reč o niečo slabšie. Chang tiež pozorovala štrukturálne rozdiely vo veľkom zväzku nervových vlákien, ktoré spájajú ľavú a pravú hemisféru mozgu. Tieto zistenia naznačujú, že koktavosť by mohla byť výsledkom mierneho oneskorenia v komunikácii medzi časťami mozgu. Reč by bola zvlášť náchylná na takéto oneskorenia, pretože musí byť koordinovaná rýchlosťou blesku.
Mozog je snáď tým najzáhadnejším orgánom v našom tele
Vedci sa zamerali na skúmanie úlohy dopamínu, ktorý je kľúčovou signálnou molekulou v mozgu. Dopamín môže zvyšovať alebo znižovať aktivitu neurónov v závislosti od miesta v mozgu a nervových receptorov, na ktoré sa viaže. Soo-Eun Chang sa tiež zaujímala o to, ako sa dopamín, likvidácia bunkového odpadu a nervová konektivita vzájomne prepojili. Chang poznamenáva, že jeden z mozgových okruhov súvisiacich s koktaním zahŕňa dve oblasti, ktoré vytvárajú a využívajú dopamín, čo môže pomôcť vysvetliť, prečo je dopamín dôležitý pri tejto poruche.
Výskumný tím zistil aj niečo nové a to, že gény zodpovedné za spracovanie energie boli aktívne v oblastiach spojených s rečou a sluchom. V predškolskom veku, keď koktanie často začína, dochádza k výraznému zvýšeniu mozgovej aktivity, vysvetľuje Chang. Je možné, že tieto oblasti spracovávajúce reč nedostávajú dostatočné množstvo energie v čase, keď ju najviac potrebujú. Vzhľadom na tieto zistenia plánuje tím hľadať mutácie v génových oblastiach regulujúcich energiu u detí, ktoré koktajú.
