Vieš, prečo sa v niektorých krajinách jazdí vľavo a v iných vpravo?

jazdenie vlavo a vpravo autom soferovanie
Zdroj: Vedelisteze.sk

Pravdepodobne ťa neprekvapí, keď ti povieme, že existujú krajiny, kde sa jazdí autom vľavo a nie vpravo. Napríklad na Cypre, v obľúbenej dovolenkovej destinácii našincov, sa jazdí v opačnom smere, ako jazdíme u nás. Rozmýšľal si ale niekedy nad tým, prečo sa v niektorých krajinách jazdí vľavo zatiaľ čo v druhých na vpravo?

Prečo sa v niektorých krajinách jazdí vľavo zatiaľ čo v iných vpravo?

To, na ktorej strane jazdíme, má historické korene. Pôvod ľavostranného jazdenia možno vystopovať až do starovekého Ríma.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Rímski vojaci, ktorí boli väčšinou praváci, používali ľavú stranu cesty, aby mali v prípade boja voľnú pravú ruku pre zbraň. Okrem toho, aj nasadanie na koňa bolo jednoduchšie z ľavej strany ako z pravej. Možno si teraz hovoríš, že je to jedno, z ktorej strany nasadáš na koňa. Nie je to pravda. Predstav si teraz situáciu, že nasadáš na koňa z pravej strany. Ak by si tak nasadal na koňa, tak by si na neho nasadol zo stredu vozovky.

Tento zvyk sa postupne preniesol do stredovekej Európy, kde bol zaužívaný na ochranu a bezpečnosť. V 18. storočí Británia prijala zákony, ktoré z ľavostranného jazdenia urobili povinnosť, a tento systém si neskôr preniesli aj do svojich kolónií, ako boli Austrália, India či Nový Zéland, približuje web history.com.

Vplyv Napoleona na jazdenie vpravo

Naopak, pravostranné jazdenie sa rozšírilo najmä vďaka Francúzsku a USA. Napoleon Bonaparte, ktorý bol zástancom pravostranného jazdenia, zaviedol tento systém vo všetkých krajinách, ktoré dobyl. Cieľom tohto kroku bolo, aby umožnil svojej armáde sa rýchlejšie premiestňovať z jedného bodu do druhého. S rozmachom jeho ríše sa tento štýl jazdenia rozšíril po celej Európe.

napoleon
Zdroj: rauschenberger z Pixabay.com

Na druhej strane, krajiny, ktoré odolávali Napoleonovi, ako Británia a Portugalsko, si ponechali svoj ľavostranný systém, čo sa stalo symbolom odporu proti francúzskej nadvláde. Zaujímavosťou rovnako je, že v Británii jazda na jednej či druhej strane nebola dlho regulovanou. Angličania vo veľkej miere existovali vo svojej „bubline“, tovar prevážali z jedného konca krajiny na druhý pomocou lodnej dopravy. Nemali teda potrebu nejakým spôsobom regulovať cestnú dopravu. Po prvýkrát bola doprava regulovaná vľavo kvôli zápcham na London Bridge v roku 1756. Toto pravidlo sa neskôr dostalo do britských kolónií, kde vo veľkej miere pretrváva aj dnes, približuje web WorldStandards.com.

Zaujímavosťou je, že Japonsko, aj keď síce nebolo britskou kolóniou, prijalo ľavostranné jazdenie vďaka britskej pomoci pri stavbe železničnej infraštruktúry.

V USA bol prechod na pravostranné jazdenie spôsobený tým, že vodiči veľkých nákladných vozov v 18. storočí jazdili na ľavej strane koní a ovládali ich pravou rukou. Aby sa vyhli kolíziám a mali lepší prehľad, jazdili po pravej strane cesty. Mimochodom, v roku 1792 bol na diaľnici z Filadelfie do Lancastru zavedené pravostranne jazdenie ako povinnosť.

tazne kone
Zdroj: Ibrahim Rifath z Unsplash

Henry Ford začal vyrábať auta s volantom na ľavej strane

K jazde vpravo prispel aj fakt, že Henry Ford sa rozhodol vyrábať auta s volantom na ľavej strane. To prispelo k tomu, že jazdenie vpravo sa stalo štandardom v USA. Následne sa tento trend rozšíril aj ďalej do sveta spolu s rozmachom výroby a vývozu automobilov do zahraničia.

Pokračuj v čítaní

Ďalšie otázky, ktoré si čitatelia kladú

Tvoj názor

Páčil sa ti článok?

Diskusia

Zatiaľ tu nie je žiadny komentár. Čo si o tom myslíš ty?

Napísať prvý komentár →
Zdieľať:
© Pravidlá preberania obsahu

Obsah z portálu Vedelisteze.sk môžete voľne zdieľať a opätovne používať na vlastných weboch, pokiaľ dodržíte nasledujúce podmienky:

– Zachovajte presnosť—neprekrúcajte fakty ani nemeňte význam pôvodného obsahu.

– Uveďte nás ako zdroj—priamo pri citovanom alebo parafrázovanom texte umiestnite spätný odkaz na Vedelisteze.sk.

– Ak článok preberáte ako doslovnú kópiu alebo preklad 1:1, nastavte zároveň kanonickú adresu (rel="canonical") tak, aby smerovala na pôvodný článok na Vedelisteze.sk.

Obrázky a multimédiá? Tie sa na túto licenciu nevzťahujú. Tieto podmienky platia výlučne pre textový obsah—fotografie, grafika, videá a podobne často pochádzajú zo stock knižníc alebo od partnerov, ktorí vyžadujú vlastné povolenia či licencie. Pred použitím si zabezpečte vlastné práva.

A ešte jedna vec: za spôsob, akým náš obsah použijete, nesiete plnú zodpovednosť. Ak si nie ste niečím istí, neváhajte nás kontaktovať—radi sa porozprávame s tými, ktorí citujú správne!

Objavuj ďalej

Na čo sú zvedaví ostatní

Prekvap ma