Nie je to žiadna apokalypsa ani znamenie z nebies. Keď sa Mesiac zafarbí do sýtej červenej alebo medenej farby, nejde o nič iné ako o úplné zatmenie Mesiaca, jav, ktorý vedci nazývajú aj „Blood Moon“, teda krvavý Mesiac. Vyzerá síce tajomne, no celé má svoje logické a krásne vysvetlenie.
Spisovateľ Michael McBride, ktorý sa preslávil svojimi knihami plnými faktov napísaných jednoduchým a pútavým štýlom, to vysvetlil takto:
„Počas zatmenia Mesiaca vlastne vidíš všetky východy a západy Slnka na Zemi, v jednom momente.“ Znie to poeticky, no je to presná fyzika.
Ako funguje krvavé zatmenie Mesiaca
Počas úplného zatmenia sa Zem dostane presne medzi Slnko a Mesiac. To znamená, že Mesiac sa ocitne v tieni Zeme a priame slnečné lúče naň nedopadajú. Na prvý pohľad by sa teda mohlo zdať, že Mesiac by mal úplne zmiznúť, no nestane sa to. Niektoré lúče Slnka sa totiž ohnú okolo Zeme vďaka jej atmosfére, ktorá funguje ako obrovské optické sklo.
A práve tu sa deje to „červené kúzlo“. Keď svetlo prechádza atmosférou, rozptýlia sa z neho kratšie vlnové dĺžky, teda modré a fialové svetlo. Tie sa rozlezú do strán a do tieňa sa už nedostanú. Dlhšie vlnové dĺžky, teda červené a oranžové, však atmosféra prepustí ďalej. Tie sa ohnú, „obídu“ Zem a dopadnú na Mesiac. Preto sa celý jeho povrch rozžiari do červena.
Presne ten istý jav pozoruješ, keď zapadá alebo vychádza Slnko. Vtedy má oblohu zafarbenú do oranžova či červena, pretože slnečné lúče musia prejsť hrubšou vrstvou atmosféry. Počas zatmenia sa to isté deje po celom svete naraz, a Mesiac sa vďaka tomu javí, akoby ho zalialo svetlo všetkých východov a západov Slnka na planéte.
Penumbra a umbra: dve časti zemského tieňa
Zem pritom vrhá dva typy tieňov, polotieň (penumbra) a úplný tieň (umbra). Keď Mesiac prechádza cez penumbru, len mierne stmavne, no až keď vstúpi do umbra, nastáva to skutočné divadlo. Práve v tejto fáze sa zafarbí dočervena, pretože dopadá naň len filtrované svetlo zo zemskej atmosféry. Úplné zatmenie sa teda začína a končí prechodom cez polotieň, no červená farba sa objavuje až vtedy, keď sa Mesiac ocitne v plnom tieni, v umbri.
Možno si povieš, že Mesiac je za Zemou každý mesiac, tak prečo nevidíme zatmenie pri každom splne? Dôvod je jednoduchý, dráha Mesiaca je naklonená voči rovine, po ktorej Zem obieha Slnko, približne o 5 stupňov. Len keď sa Slnko, Zem a Mesiac dostanú do jednej presnej línie, teda blízko priesečníkov týchto dráh, nazývaných uzly, dôjde k zatmeniu. Preto sa krvavý Mesiac objaví len niekoľkokrát do roka.
Farba krvavého Mesiaca pritom nie je vždy rovnaká. Niekedy je jasne oranžová, inokedy tmavočervená až hnedastá. Závisí to od množstva prachu, dymu alebo sopečných častíc v atmosfére. Po veľkých sopečných erupciách býva zatmenie oveľa tmavšie, presne to sa stalo po výbuchu sopky Pinatubo v roku 1991, keď mal Mesiac pri zatmení zvláštny, až hnedo-fialový odtieň.
@idea.soup this is just ridiculously cool #interestingfacts #spacefacts #funfact #lunareclipse2022 #bloodmoon2022 #bloodmoon #space #learnontiktok #edutok ♬ original sound – Michael McBride
Astronómovia majú na farbu Mesiaca vlastnú stupnicu
Astronómovia dokonca používajú tzv. Danžonovu stupnicu (Danjon scale), ktorá meria jas a farbu Mesiaca počas zatmenia. Táto stupnica má päť úrovní, od L=0 (veľmi tmavé, sotva viditeľné zatmenie) až po L=4 (veľmi svetlé, oranžovo-medové). Vďaka nej možno porovnávať jednotlivé zatmenia a odhadovať čistotu zemskej atmosféry.
Vedci tieto zmeny využívajú ako prirodzený indikátor, podľa farby Mesiaca počas zatmenia vedia odhadnúť, aký čistý alebo znečistený je vzduch na Zemi. Dá sa teda povedať, že Mesiac sa počas krvavého zatmenia mení na obrovské zrkadlo, ktoré odráža stav našej planéty.
Aj keď tento jav vyzerá magicky, netreba sa ho báť. Dá sa pozorovať voľným okom a nevyžaduje žiadnu špeciálnu techniku. Stačí len trpezlivosť a čistá obloha.
Ako hovorí Michael McBride, „Keď sa Mesiac zafarbí do červena, pozeráš sa na každý východ a západ Slnka, ktoré práve na Zemi prebiehajú.“
A možno práve v tom je čaro krvavého Mesiaca, pripomína nám, že všetci na tejto planéte sledujeme to isté Slnko, len z iného miesta.
