Medzinárodná vesmírna stanica je najzložitejší medzinárodný vedecký projekt v histórii a najväčšia ľudská stavba pohybujúca sa vo vesmíre, mimo našej planéty. Stanica slúži, ako laboratórium pre skúmanie nových technológii a tiež tvorí odrazový mostík pre podrobnejší prieskum vesmíru.
Stanica sa pohybuje v priemernej nadmorskej výške 400 km a zemeguľu obieha každých 90 minút pri rýchlosti asi 28 000 km za hodinu. Za jeden deň prejde trasu, ktorá sa rovná dvojnásobnej vzdialenosti Mesiaca od Zeme. Stanicu možno pozorovať zo Zeme aj bez použitia ďalekohľadu.
Na tomto projekte, za 100 miliárd dolárov, sa podieľalo 5 kozmických agentúr, ktoré zastupujú 15 rôznych krajín: americká NASA, ruská Roscosmos, európska ESA, kanadská CSA a japonská JAXA.
Celá stanica bola kúsok po kúsku vyvezená do vesmíru a postupne zložená na obežnej dráhe. Skladá sa z modulov a spojovacích uzlov, v ktorých sa nachádzajú obytné priestory a laboratóriá. Energiu zabezpečujú solárne panely. Prvou spustenou časťou bol ruský modul Zarya v roku 1998. Trvalo obývaná je stanica od novembra 2002. Aktuálne je prevádzka stanice naplánovaná do roku 2020. NASA, ale už podala žiadosť o predĺženie prevádzky do roku 2024.
img:via penny4nasa.org
Celý komplex stanice váži okolo 390 000 kg. Pre astronautov je k dispozícii obytný priestor o veľkosti 5-izbového domu s dvomi kúpeľňami, fitnescentrom a 360 stupňovým výhľadom. V prípade potreby evakuácie sú k dispozícií dve ruské kozmické lode Sojuz, ktoré sú súčasťou stanice.
img: via upload.wikimedia.org
Prvú posádku stanice tvoril 3-členný tím. Po tragédii raketoplánu Columbia tvorili dočasne posádku len 2-členné tímy. V roku 2009 dosiahla vesmírna stanica svoju plnú kapacitu – 6 členov. Posádka sa zvyčajne mení po 4 až 6 mesiacoch. Rekordérmi sú Michail Kornienko a Scott Kelly, ktorí strávili na stanici celý jeden rok v priebehu rokov 2015 – 2016.
