Uprednostňujete večer strávený čítaním dobrej knihy pred večerom stráveným vonku? Máte radšej prítomnosť jedného blízkeho priateľa než väčšiu skupinu ľudí? Možno radšej preferujete zónu komfortu pred riskovaním. Sedí na vás tento popis? Potom ste podľa všetkého introvert. Každý z nás isto vie, že osobnosť človeka môže byť viac otvorená alebo utiahnutá. Vedeli ste však, že nejde len o rozdiely povahové, ale taktiež fyziologické?
Švajčiarsky doktor Car Jung predpokladal, že extroverti čerpajú svoju energiu zo sociálnych interakcií a vonkajšieho prostredia a zvyknú sa cítiť nepríjene, keď sú sami. Introverti zasa podľa Junga naberajú energiu, keď sú v tichom prostredí a spoločnosť viacerých ľudí je pre nich skôr vyčerpávajúca. Ako ale upozorňuje doktorka Laney, introvertizmus a extrovertizmus nie je biela a čierna. Nikto z nás nie je 100 % jedným alebo druhým.
img: via http://elitedaily.com/
Najväčší rozdiel medzi introvertom a extrovertom je v dopamíne. Je to chemikália, ktorá je uvoľnená v mozgu a dáva človeku motiváciu, aby dosiahol svoje ciele. Keď sa vylúči, človek si je viac vedomý svojho okolia, je viac zhovorčivý a odhodlaný čeliť situáciám, ktoré môžu byť riskantné. Introverti aj extroverti majú rovnaké množstvo dopamínu. Avšak v mozgu introvertov je viac aktívny a dynamický.
Svoju úlohu zohráva aj acetylcholín. Táto chemikália je podobne ako dopamín prepojená s pocitom radosti, avšak na rozdiel od neho, acetylcholín spôsobuje u človeka dobrý pocit práve vtedy, keď je sám. Pomáha človeku zameriavať sa výhradne na individuálne úlohy na dlhší čas. Introverti používajú jednu čast nervového systému častejšie, ako druhú.
img: via http://elitedaily.com/
Prečo introverti premýšľajú dlhšie?
Keď introverti dostanú stimul z vonkajšieho prostredia, cesta, ktorou informácia prejde, je dlhšia, ako u extroverta. Viac sa na úlohu sústredia, nekonajú impulzívne, ako extroverti. Majú tiež viac sivej mozgovej hmoty. To znamená, že svoju energiu venujú viac abstraktným veciam, zatiaľ čo extroverti žijú v danom momente.
