Smrť je témou, ktorá je v našej spoločnosti tabu a to aj napriek tomu, že ide o prirodzenú súčasť života. Pre mnohých smrť znamená definitívny koniec. Ďalší zas veria, že po smrti existuje ešte niečo, čo je mimo našich zmyslov.
V mnohých filmoch sa v momente, keď človek odchádza na onen svet, premietne pred očami celý jeho život. Rozmýšľal si niekedy nad tým, či je to pravda? Práve na túto otázku sme možno našli odpoveď.
Vedcom z University of Louisville a University of Tartu sa totiž podarilo zaznamenať kontinuálnu EEG aktivitu ľudského mozgu počas samotného procesu umierania, konkrétne bezprostredne pred a po zástave srdca. Tento prípad je nesmierne výnimočný. Aj keď sa EEG bežne používa v nemocniciach, zaznamenať mozgovú aktivitu počas samotného prechodu do smrti je mimoriadne zriedkavé. Dôvodov, prečo je to tak, je hneď niekoľko. V prvom rade, smrť býva neočakávaná. Potom sú tu etické a právne obmedzenia a napokon aj viacero technických prekážok. Zaznamenanie kvalitných EEG dát vyžaduje špecifické nastavenia a prístroje, ktoré nemusia byť vždy dostupné alebo pripravené v kritických momentoch.
V minulosti síce boli zaznamenané EEG dáta u pacientov po odpojení od prístrojov, no tieto záznamy neboli tak detailné a nezachytávali aktivitu pred a po zástave srdca. Napríklad v roku 2009 výskumníci z George Washington University zaznamenali zvýšenú elektrickú aktivitu v mozgu u siedmich kriticky chorých pacientov v čase smrti, no tieto štúdie nemali takú úroveň detailu ako nedávny prípad.
Vráťme sa však späť k pôvodnej téme. Išlo o 87-ročného pacienta, ktorý trpel epilepsiou. Počas monitorovania mozgových vĺn pomocou EEG pacient náhle dostal infarkt a zomrel. Tento nečakaný moment umožnil vedcom zachytiť, čo sa deje v mozgu človeka pred a po zástave srdca. Konkrétne sa im podarilo zaznamenať 900 sekúnd (teda 15 minút) mozgovej aktivity, pričom sa zamerali najmä na 30 sekúnd pred a po zlyhaní srdca.
Čo sa vedcom podarilo zaznamenať?
V tomto kritickom čase pozorovali zvýšenú aktivitu v rôznych typoch mozgových vĺn, predovšetkým v gama vlnách, ktoré sú známe svojou úlohou pri vysoko kognitívnych funkciách, ako sú sústredenie, meditácia, snívanie, vybavovanie si spomienok a vedomé vnímanie.
Tento objav naznačuje, že mozog môže byť počas smrti nielen aktívny, ale aj koordinovaný, akoby sa snažil organizovať záverečný proces. Výskumníci špekulujú, že práve takáto aktivita môže súvisieť s javom známym ako „life recall“, teda bleskové prehratie života, ktoré popisujú niektorí ľudia pri zážitkoch blízkych smrti.
Objektívne ale treba povedať, že štúdia má viacero slabín. Napríklad, slabou stránkou štúdie je, že sa zakladá na údajoch od jediného 87-ročného pacienta, čo znemožňuje generalizáciu zistení na širšiu populáciu. Tiež treba povedať, že pacient trpel traumatickým subdurálnym hematómom a epilepsiou, čo mohlo ovplyvniť zaznamenanú mozgovú aktivitu.
