Zástupca živočíšneho kmeňa Tardigrada (pomalí chodci) – slovensky pomalky, česky želvušky. Kmeň Tardigrada zahŕňa takmer 1000 (rôzne zdroje udávajú počty v rozmedzí 700 až 1000) druhov drobných mnohobunkových živočíchov s dĺžkou tela od asi 0,05 mm po 1,2 až 1,5 mm.
Patria medzi najhúževnatejšie živočíchy na našej planéte. Podarilo sa im úspešne dobyť Himaláje až do výšky 6 km, aj oceánske hĺbky (nájdené v hĺbke 4 km). Osídlili sedimenty v sladkých aj v slaných vodách, adaptovali sa na každú zemepisnú šírku od polárnych oblastí po rovník. Ale ak ich chcete vidieť pomocou kvalitnej lupy, či mikroskopu na vlastné oči, stačí v okolí nájsť a dobre preskúmať vlhký kus machu, alebo lišajníku. Schopnosť pomaliek prežiť extrémne podmienky však ďaleko prekračuje všetky nástrahy zemskej biosféry. Dokážu prežiť mínus 190°C, aj plus 150°C, enormné dávky vysokoenergetického ionizujúceho žiarenia (röntgen: až 5 700 grayov; pre človeka je dávka nad 20 grayov smrteľná), zníženie okolitého tlaku na nulu, alebo zvýšenie na 6 násobok tlaku v oceánskych priekopách. V snahe o prežitie sa u nich vyvinul mechanizmus kryptobiózy.
V suchých podmienkach dehydrujú (anhydrobióza) a ich metabolizmus sa 10tisíc krát spomalí. Vysušené telíčka je vraj možné prebrať k životu aj po viac ako 100 rokoch.
Keď na Zemi pomalky prežili útrapy mnohých pokusov, vyslali sme ich do vesmíru. V rámci výskumného programu TARDIS, časti projektu Biopan-6 Európskej kozmickej agentúry ESA, boli (14. – 26. 9. 2007) zástupcovia štyroch druhov pomaliek (Richtersius coronifer, Milnesium tardigradum, Echiniscus testudo, Ramazzottius oberhaeuseri) v stave anhydrobiózy jedinými živými tvormi na bezposádkovej ruskej sonde Foton-M3, obiehajúcej po obežnej dráhe asi 270 km nad Zemou. Počas tohto experimentu boli vysušené telíčka pomaliek na desať dní vystavené priamym vplyvom otvoreného kozmu. Výsledky švédsko – nemeckého experimentu zverejnil časopis Current Biology.
Keď sa sonda usadila na obežnej dráhe, otvoril sa blok s hibernovanými pasažiermi. Časť pomaliek bola vystavená vplyvu vákua, kozmického žiarenia, ale nie priamej slnečnej UV radiácie. Druhá skupina musela odolávať úplne všetkým nástrahám. 68 % jedincov prvej skupiny prežilo bez úhony a ich schopnosť sa v priaznivých podmienkach revitalizovať a ďalej sa množiť bola rovnaká ako v kontrolnej skupine, nevystavenej vonkajším extrémnym podmienkam. V druhej testovanej skupine prežila síce už len hŕstka jedincov, ale aj tak je to neuveriteľné, ak si uvedomíme, že boli dlhodobo vystavené asi 1000 krát intenzívnejšiemu slnečnému UV žiareniu, než je v ich prirodzenom prostredí.
Mikroskopický kozmonaut opäť vyrazil do vesmíru na palube raketoplánu Endeavour (2011), aby pomohol vedcom pochopiť, ako tento najodolnejšií živočích na Zemi dokáže na krátku dobu prežiť aj bez nej. .src
