Ťahá ťa pes na vôdzke alebo vyletí z bytu hneď po otvorení dverí? Tréner psov ukázal, kde robí väčšina majiteľov chybu

Ťahá ťa pes na vôdzke, vyletí z bytu hneď po otvorení dverí a na prechádzke máš pocit, že venčí on teba? Mnohí ľudia si v tej chvíli myslia, že ich pes je tvrdohlavý alebo „nevychovaný“. Tréner psov Jeff Causby z Best Buddy Dog Trainer LLC však vo videu Three exercises that create the perfect walk vysvetľuje, že skutočný problém je inde. Pes jednoducho nemá zvládnutú kontrolu impulzov a nikto mu jasne nepovedal, kedy sa môže hýbať a kedy má zostať stáť.

Jeho tri cvičenia nepôsobia ako zázrak na počkanie, no pri správnom použití dokážu úplne zmeniť prechádzky. Dôležité je však pochopiť detaily. Kedy odmeňovať, čím odmeňovať, ako dlho tréning trvá a čo robiť, keď to jednoducho nejde.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Odmena nie je detail. Je to základ tréningu

Jeff zdôrazňuje, že netreba krik ani tresty, no kľúčové je správne odmeňovanie. Pre väčšinu psov funguje najlepšie kombinácia maškrty a pokojnej slovnej pochvaly. Odmena musí prísť presne v momente, keď pes spraví správnu vec. Teda vtedy, keď si sadne a zostane sedieť, nie až keď sa dvere úplne otvoria alebo zavrú.

Uvoľňovací povel je rovnako dôležitý ako samotné čakanie. Môže to byť jednoduché „voľno“, „OK“ alebo „poď“. Pes musí jasne vedieť, že až tento povel znamená pohyb. Bez neho tréning nefunguje, pretože pes by mal pocit, že je len neustále zastavovaný bez jasného konca.

Otvorené dvere učia psa premýšľať

Pri tzv. door work sa pes učí, že otvorené dvere neznamenajú automatický štart. Tréning začína doma, v pokoji. Pes si sadne, dvere sa otvárajú po centimetroch. Ak vstane, dvere sa zatvoria. Ak zostane sedieť, príde pochvala a odmena. Postupne sa pridáva aj pohyb majiteľa cez prah, aby sa pes naučil zostať sedieť aj vtedy, keď človek odchádza.

Tento proces netrvá jedno popoludnie. U niektorých psov ide o dni, u iných o týždne. Dôležité je zvyšovať náročnosť pomaly. Najprv malý pohyb, potom väčší, až kým pes zvládne pokojne čakať, kým majiteľ vyjde celý von.

Ten istý princíp funguje aj mimo dverí

To, čo sa pes naučí pri dverách, sa veľmi prirodzene prenáša aj do ďalších bežných situácií. Nie každý má doma schody, no každý pozná momenty, keď sa človek pohne dopredu a pes má okamžitú potrebu ísť s ním. Práve v týchto chvíľach sa princíp čakania ukáže ako mimoriadne užitočný.

Môže ísť o chodbu, výťah, obrubník na ulici, prechod pre chodcov alebo len situáciu, keď sa na prechádzke zastavíš a chceš zmeniť smer. Pes si sadne, zostane na mieste a sleduje pohyb človeka. Ten spraví jeden krok dopredu, vráti sa späť a odmení psa za výdrž. Postupne sa vzdialenosť predlžuje, rovnako ako čas, ktorý má pes zostať pokojný.

Pes sa tým učí jednu kľúčovú vec. Pohyb človeka automaticky neznamená pohyb psa. Ten prichádza až na jasný uvoľňovací povel. Keď toto pes pochopí, začne sa správať oveľa pokojnejšie. Výrazne ubúdajú impulzívne výpady, náhle rozbehy aj neustále ťahanie vôdzky.

Dôvod je pritom veľmi jednoduchý a praktický. Keď sa pes rozbehne, prepne sa do pohybu a prestáva premýšľať. Reaguje rýchlo a impulzívne. Ak však zostáva sedieť a čaká, má čas vnímať majiteľa, povely aj to, čo sa deje okolo neho. Presne preto sa v takýchto situáciách správa pokojnejšie a predvídateľnejšie.

Ak pes vydrží sedieť len pár sekúnd, tréning sa jednoducho zjednoduší. Menší pohyb, kratší čas, viac úspechov. Neúspech neznamená, že pes to nezvláda. Znamená len to, že sme od neho chceli viac, než na čo je v danom momente pripravený.

All or nothing a prečo sa pes unaví hlavou

Pri treťom cvičení sa prechádzka rozdelí na malé kúsky. Jeden krok, zastavenie, sadni, zostaň. Pes sa učí, že ťahanie ho nikam neposunie. Ak začne znovu ťahať, jednoducho sa vrátiš o krok späť k jednoduchšej verzii. Kratší úsek, viac zastavení, viac odmien za pokoj.

Pre psa je tento tréning mentálne náročný. Musí sa sústrediť, čakať a premýšľať. Práve táto mentálna únava je dôvod, prečo sa správanie postupne zlepšuje aj mimo tréningu.

Trpezlivosť rozhoduje o výsledku

Jeff Causby opakovane upozorňuje, že tieto cvičenia nie sú rýchly trik. Pes najprv pochopí pravidlá doma, potom v tichom prostredí a až nakoniec na rušnej prechádzke. Ak niečo nefunguje, riešením nie je pritvrdiť, ale zjednodušiť.

Perfektná chôdza nezačína na ulici. Začína pri dverách, na schodoch a pri prvom kroku. Keď pes pochopí, že pokoj otvára cestu vpred, prechádzky sa z boja zmenia na spoluprácu.