Celosvetovo sa hovorí o tom, že ľudia, či už starší alebo mladší, stále menej a menej čítajú. Len si spomeň, kedy si si ty naposledy namiesto pustenia filmu zobral do ruky knihu a niečo si prečítal. Bolo to dávno? Pravdepodobne áno. Ak si jeden z tých, ktorých sa to netýka, klobúk dole.
Čítame alebo nie ?
Vedcov v Anglicku, táto téma tak zaujala, že vznikol výskum pod záštitou The Reading Agency. V tomto Výskume bolo zistené, že až 50 percent celého obyvateľstva Spojeného kráľovstva nečíta knihy pravidelne. Čo je ešte horšie, vedci zistili, že jedna štvrtina mladých ľudí vo veku 16-24, nikdy knihy ani nečítali. Je vysoko pravdepodobné, že podobne to bude aj u nás.
Aj keď sa nachádzame v technologickej dobe, stále je veľmi dôležité zobrať si do ruky a niečo si prečítať. Okrem uvoľnenia sa a odreagovania, má to vplyv aj na tvoje kognitívne procesy.
Aký to má na nás vplyv?
Pokles záujmu o čítanie neovplyvňuje len jednotlivcov, ale má dosah aj na celú spoločnosť. Portál The Conversation informuje o štúdii, ktorá analyzovala dáta od viac ako 1 000 účastníkov, aby zistila, ako súvisia čitateľské schopnosti so štruktúrou mozgu.
Štúdia ukázala, že ľudia, ktorí čítajú pravidelne, majú odlišnú štruktúru dvoch oblastí v ľavej hemisfére mozgu, ktorá je kľúčová pre jazykové schopnosti.
Jedna z týchto oblastí je predná časť spánkového laloku. Táto oblasť pomáha pri spájaní a kategorizovaní informácií a pri zostavovaní zmyslu slov. Napríklad pri slove „stolička“ si dokážeme predstaviť nielen jej tvar, ale aj povrch či spôsob, akým sa na nej sedí. Väčšia predná časť spánkového laloku uľahčuje porozumenie hovorenému aj písanému textu.
Druhá oblasť, Heschlov gyrus (resp. Heschlova závitnica), je záhyb na hornom spánkovom laloku, ktorý obsahuje primárnu sluchovú kôru. Táto oblasť zohráva kľúčovú úlohu pri spracovaní zvukov a ich prepojení s rečou. Štúdia zistila, že hrúbka tejto kôry súvisí s čitateľskými schopnosťami. Ľudia s hrubšou sluchovou kôrou častejšie čítajú plynulejšie, zatiaľ čo tenšia kôra môže byť spojená s poruchami čítania, ako je dyslexia.
Hrubší alebo tenší?
Nie vždy však väčšia hrúbka kôry znamená lepšie schopnosti. Sluchová kôra v ľavej hemisfére má často viac myelínu – tukovej látky, ktorá izoluje nervové vlákna a urýchľuje komunikáciu medzi neurónmi. Tento proces zároveň spôsobuje, že kôra sa splošťuje a rozširuje, čím je tenšia než na pravej strane mozgu.
Pri komplexných úlohách, ako je integrácia rôznych typov informácií, sa ukazuje, že hrubšia kôra môže byť výhodná. Naproti tomu tenšia kôra je efektívnejšia pri rýchlom spracovaní zvukov a kategorizácii reči.
Zaujímavé je, že u fonetikov, ktorí pracujú so zvukmi reči, sa často nachádza viacero Heschlových závitníc, čo naznačuje, že ich mozog sa prispôsobil náročným jazykovým úlohám.
Aj keď náš mozog teraz vyzerá akokoľvek, dôležité je, že v každou novou zručnosťou alebo aktivitou, ktorú robíme, sa mení. Tak isto to funguje, aj pri čítaní knihy. Keď pravidelne čítaš zväčšuje sa tvoj Heschlov gyrus. A okrem toho, ako sme už spomínali, čítanie má vplyv aj na ľudstvo. Keď by všetci prestali čítať, nestalo by sa len to, že by sme boli nevzdelaní a manipulovateľní, ale tiež by to malo vplyv na naše dorozumievanie.
