Na začiatku 20. storočia boli v troskách Pompejí objavené dve postavy ležiace v objatí, hlava jednej spočívajúca na hrudi druhej.
V domnienke, že išlo o dve ženy tisnúce sa blízko k sebe v ich posledných chvíľach počas smrtonosného vyčínania sopky Vezuv, sa tieto dve posatavy stali známymi ako “Dve panny”. Avšak nedávne archeologické výskumy prišli so záverom, že v skutočnsti ide o dvoch mužov. CAT scan a DNA testy, zahrňujúce analýzu kostí a zubov, preukázali, že to boli dvaja mladí muži vo veku 18-20 rokov, ten druhý mohol byť o niečo starší. Aj keď skutočnú povahu ich vzťahu sa nikdy nedozvieme, analýza s určitosťou určila, že nešlo o vzťah príbuzenský, a výskumníci nezamietajú ani hypotézu, že muži mohli byť milencami.
Spustošenie Pompejí z pohľadu očitého svedka
Rímsky spisovateľ Plínius maldší bol očitým svedkom toho, ako mizne prekrásne mesto Pompeje, keď v roku 79 n.l. došlo k erupcii Vezuvu. Listy opisujúce to, čo videl, boli objavené v 16. storočí. Jeho opis tejto udalosti nasviedča tomu, že výbuch sopky zastihol obyvateľov mesta nepripravených.
Plínius píše, že z Vezuvu vystupoval ohromný mrak v podobe pínie, ktorý postupne zahalil Pompeje a ďalšie priľahlé oblasti ako prikrývka noci. Ľudia utekali s horiacimi fakľami v snahe zachrániť sa, kričali, iní nariekali, keď dážď popola a pemzy padal na mesto počas niekoľkých hodín. Ale až okolo polnoci vytryskol prvý pyroklastický prúd. Lavína zmesi žeravých plynov, úlomkov magmy a sopečného popola sa valila dole posvahoch sopky o rýchlosti 199 km/h pochovávajúc pod sebou všetko živé i neživé.
Stovky ľudí, hľadajúcich úkryt pod klenutými arkádami, pritískajúc si k sebe svoje klenoty a peniaze, zahynuli na mieste. Ľudia utekajúci na uliciach alebo ukrývajúci sa v domoch boli prikrytí lavínovým prúdom.
Aj keď Plínius v skutočnosti nevedel odhladnúť počet obetí, nešťastnú udalosť označil ako “výnimočnú” a počet úmrtí sa odhaduje na vyše 10 000.
zdroj: dailymail.co.uk
