Prečo číslice, ktoré bežne používame, vyzerajú práve tak ako vyzerajú?

Zamysleli ste sa niekedy nad pôvodom písma? Konštantín a Metod a ich hlaholika, z ktorej vznikla dnešná cyrilika (nesprávne ju nazývame aj azbuka). Nám najbližšia latinka, ale aj čínske písmo, japonské, kórejské, arabské, staromaďarské a mnohé iné. Od znakov na stenách jaskýň až po tie, ktoré teraz čítate z tohto displeja. Zvláštnosťou ale je, že popri toľkých druhoch používaných písiem prevažujú jedni číslice – arabské.

Iste, vo svete existujú aj iné spôsoby zapisovania čísel, ako napr. thajské, čínske, hebrejské, indické, či rímske číslice. Práve s rímskymi sa občas stretávame. Sú ale veľmi nepraktické a najčastejšie sa používajú ako radové číslovky. Arabské číslovanie sa však zapracovalo v podstate všade. A to je iba dobre. Predsa len si predstavte, že ste v obchode či na trhoch niekde mimo Slovenska a neviete sa dohovoriť s domácimi. Reč čísel je univerzálna, a preto nemáte problém porozumieť, koľko za čo máte zaplatiť.

Po pôvod arabských číslic musíme ísť do Indie. Základom bol pre nich začiatkom nášho letopočtu jazyk „bráhmí“. Okolo desiateho storočia sa začali používať v Európe, ale napr. takí južní a východní Slovania používali svoj systém číslic až do začiatku 18. storočia (cyrilické číslovanie sa bežne objavuje v knihách písaných staroslovienčinou).

Ako ale vlastne samotné arabské číslice vznikli? Máme teraz na mysli podobu jednotlivých číslic. Prečo sa jednotka píše tak, štvorka tak a osmička práve tak? Existuje jedna veľmi pekná teória, ktorá je ešte k tomu úžasne jednoduchá. Zároveň je aj spochybňovaná, pretože neexistuje žiadny dôkaz o jej pravosti. Je ťažké dnes určiť, či je na nej niečo pravdy… To nám ale nebráni sa s vami o ňu podeliť.

Podľa tejto teórie sa každá číslovka píše tak, ako sa píše, kvôli počtu uhlov, ktoré obsahuje. Asi najlepšie to bude zobraziť rovno na príkladoch.

 

…aké jednoduché, pravda.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A nakoniec to najlepšie – číslica nula. Číslica, ktorá nemá žiadny uhol.

Či už je táto nepodložená teória pravdivá alebo nie, rozhodne je sympatická.

zdroj: pbase.com

zdroj: en.wikipedia.org

Pokračuj v čítaní

Ďalšie otázky, ktoré si čitatelia kladú

Tvoj názor

Páčil sa ti článok?

Diskusia

Zatiaľ tu nie je žiadny komentár. Čo si o tom myslíš ty?

Napísať prvý komentár →
Zdieľať:
© Pravidlá preberania obsahu

Obsah z portálu Vedelisteze.sk môžete voľne zdieľať a opätovne používať na vlastných weboch, pokiaľ dodržíte nasledujúce podmienky:

– Zachovajte presnosť—neprekrúcajte fakty ani nemeňte význam pôvodného obsahu.

– Uveďte nás ako zdroj—priamo pri citovanom alebo parafrázovanom texte umiestnite spätný odkaz na Vedelisteze.sk.

– Ak článok preberáte ako doslovnú kópiu alebo preklad 1:1, nastavte zároveň kanonickú adresu (rel="canonical") tak, aby smerovala na pôvodný článok na Vedelisteze.sk.

Obrázky a multimédiá? Tie sa na túto licenciu nevzťahujú. Tieto podmienky platia výlučne pre textový obsah—fotografie, grafika, videá a podobne často pochádzajú zo stock knižníc alebo od partnerov, ktorí vyžadujú vlastné povolenia či licencie. Pred použitím si zabezpečte vlastné práva.

A ešte jedna vec: za spôsob, akým náš obsah použijete, nesiete plnú zodpovednosť. Ak si nie ste niečím istí, neváhajte nás kontaktovať—radi sa porozprávame s tými, ktorí citujú správne!

Objavuj ďalej

Na čo sú zvedaví ostatní

Prekvap ma