Foto ilustračné
Woollarawarre Bennelong (1764-1813) sa narodil medzi pôvodných obyvateľov Austrálie- aborigénov. Táto málo vyspelá civilizácia žila na území Austrálie už od nepamäti a živila sa lovom a zbieraním plodov. Briti Austráliu (po tom ako ju Cook objavil v roku 1770) rýchlo kolonizovali. Ich vyspelé technológie pôsobili na aborigénov odstrašujúco, a preto nechceli s bielymi ľuďmi nadviazať nijaký kontakt.
Briti a domorodci
V rámci novej koncepcie ľudských práv už Európania domorodé kmene nevyhladzovali. Dokonca aj kráľ Juraj III. prikázal, aby sa k domorodcom správali Briti s vľúdnosťou a úctou. Arthur Phillip (zakladateľ mesta Port Jackson, ktoré sa dnes nazýva Sydney) bol v tomto čase guvernérom Britskej kolónie v Austrálií. V rámci svojej politiky chcel s aborigénmi nadviazať kontakt a naučiť sa ich jazyk. Neúspešne.
Preto zvolil agresívnejší spôsob. Britskí vojaci zajali v novembri roku 1789 asi 25 ročného aborigéna Bennelonga. Pod vedením guvernéra Phillipa bol donútený naučiť sa anglický jazyk a osvojiť si spôsoby pravého anglického gentlemena. Tento proces nebol ľahký a vyžadoval si mnoho práce aj zo strany guvernéra aj zo strany Bennelonga.
Na prekvapenie oboch sa z tohoto najprv donúteného vzťahu vyvinulo priateľstvo, ktoré sa zakladalo na ideách tejto doby. Rovnosť, porozumenie a túžba po poznaní.
Bennelongov útek
Na Vianoce 1789 obliekli Bennelonga do slávnostnej uniformy britského námorníctva aby si so svojim novým priateľom Phillipom vychutnali večeru – korytnačku. Bennelong hneď potom náhle ušiel z Port Jackson a vybral sa smerom ku svojmu kmeňu.
Phillip ho stopoval celé štyri mesiace. Nakoniec sa mu ho podarilo nájsť. Po ich stretnutí ho Phillip požiadal, aby sa vrátil. Ten ho však napadol šípom a opäť ušiel. Aborigénska tradícia si totiž takúto formu pomsty vyžadovala za Bennelongov únos.
Zmierenie
Phillip sa uzdravil a približne o mesiac sa sám Bennelong do Port Jackson vrátil aby sa s Phillipom zmieril ako rovný s rovným. Po prvý raz aborigén dobrovoľne vstúpil do britskej osady. Briti postavili Bennelongovi dom na mieste, ktoré sa dnes volá Bennelongpoint. Hovorí vám to niečo? Práve tam dnes stojí budova opery v Sydney.
Pre objektívnosť je potrebné dodať, že vzťahy medzi domorodcami a Britmi neboli stále také dojemné a priateľské. Briti pri zaberaní pôdy aborigénom ich zabili asi 20 000, nespočet ďalších zomrelo na pre nich nové choroby ako sú kiahne a syfilis. Ich počet klesol o 80%. Doteraz však žijú v Austrálií ich potomkovia, z ktorých sa nie všetci zriekli svojej kultúry.
Zdroje:
Televízny dokument Dejiny sveta
Anglická wikipédia ( http://en.wikipedia.org/wiki/Bennelong ) Ján Hradický
