Sme oveľa škaredší než si myslíme

Je to tak: väčšina z nás sa vidí oveľa krajšími, než v skutočnosti sú.

Vidíme sa ako krásni a dobrí ľudia – ale realita je úplne iná. Psychológovia v University of Virginia testovali, ako sa vnímame, a zistili dosť nepekné veci …

Účastníci experimentu dostali niekoľko fotografií svojej tváre. Len jediná však bola originálna, tie ďalšie už boli digitálne upravené. Niektoré z úprav tvár vylepšili, iné hu zase urobili menej atraktívnou. Keď mali testované osoby vybrať svoju pravú podobu, siahali najčastejšie po tej, ktorá bola upravená najviac k lepšiemu. Záver: mysleli si, že tá najkrajšia osoba na fotkách sú oni.

Psychológovia Nicholas Epley a Erin Whitechurch, ktorí za experimentom stoja, však v experimente pokračovali ďalej. Ostatným účastníkom o niekoľko týždňov neskôr ukázali fotografie ďalších ľudí z experimentu. Keď sa ich pýtali, ktorá z fotiek najlepšie odráža realitu, vyberali prakticky vždy tu naozaj reálnu…

Čo z toho vyplýva? Kým voči ostatným ľuďom zaujímame realistické stanoviská a berieme ich takých, akí naozaj sú, voči sebe takéhoto správania nie sme schopní. Podľa psychológov ide o mechanizmus, ktorý nám zaručuje, že sa budeme cítiť dobre aj za nie úplne ideálnych okolností.Vďaka nemu sme schopní prežiť rany osudu, životné katastrofy a ďalšie problémy; považujeme sa za natoľko nadpriemerných, že nás problémy tých ostatných toľko netrápia.

Všetci sme narcisti

Tento záver potvrdzuje aj mnoho ďalších štúdií. Jedna z nich napríklad zistila, že 93 percent ľudí sa považuje za nadpriemerne dobré vodiča. A iný výsledok nieje ani pri inteligencii, ani vo vzdelaní: napríklad 94 percent vysokoškolských profesorov (V USA) sa považuje za lepších a múdrejších ako ich kolegovia. Má to však následky aj v bežnom živote. Kvôli existencii tohto fenoménu napríklad nedokážeme správne vyhodnotiť riziká, ktoré nám hrozia: považujeme ich u seba za nižšie ako u ostatných…

Keď je tento psychologický rys tak nevýhodný, prečo vlastne existuje? Samozrejme preto, že nám to prináša veľa výhod. Niektoré štúdie napríklad tvrdia, že ľudia, ktorí sa nadpriemerne dobre hodnotia, sú tiež v nadpriemerne dobrom zdravotnom stave. Je však otázkou, kde je v tomto prípade príčina a kde následok… .src

Pokračuj v čítaní

Ďalšie otázky, ktoré si čitatelia kladú

Tvoj názor

Páčil sa ti článok?

Diskusia

Zatiaľ tu nie je žiadny komentár. Čo si o tom myslíš ty?

Napísať prvý komentár →
Zdieľať:
© Pravidlá preberania obsahu

Obsah z portálu Vedelisteze.sk môžete voľne zdieľať a opätovne používať na vlastných weboch, pokiaľ dodržíte nasledujúce podmienky:

– Zachovajte presnosť—neprekrúcajte fakty ani nemeňte význam pôvodného obsahu.

– Uveďte nás ako zdroj—priamo pri citovanom alebo parafrázovanom texte umiestnite spätný odkaz na Vedelisteze.sk.

– Ak článok preberáte ako doslovnú kópiu alebo preklad 1:1, nastavte zároveň kanonickú adresu (rel="canonical") tak, aby smerovala na pôvodný článok na Vedelisteze.sk.

Obrázky a multimédiá? Tie sa na túto licenciu nevzťahujú. Tieto podmienky platia výlučne pre textový obsah—fotografie, grafika, videá a podobne často pochádzajú zo stock knižníc alebo od partnerov, ktorí vyžadujú vlastné povolenia či licencie. Pred použitím si zabezpečte vlastné práva.

A ešte jedna vec: za spôsob, akým náš obsah použijete, nesiete plnú zodpovednosť. Ak si nie ste niečím istí, neváhajte nás kontaktovať—radi sa porozprávame s tými, ktorí citujú správne!

Objavuj ďalej

Na čo sú zvedaví ostatní

Prekvap ma