Myslíš si, že vysoký tlak vzniká len kvôli obličkám a cievam? Doteraz sa tak naozaj verilo, pretože práve tieto orgány majú pod kontrolou množstvo vody a soli v tele a ovplyvňujú pružnosť ciev. Nová štúdia však ukazuje, že mozog môže hrať oveľa väčšiu úlohu, než si vedci doteraz mysleli. Podľa výskumníkov z McGill University totiž príliš slaná strava spúšťa zápal priamo v mozgu, ktorý následne dokáže vyhnať tvoj krvný tlak poriadne vysoko.
Podľa odborníkov môže byť práve mozog tým chýbajúcim kúskom skladačky, ktorý doteraz lekári prehliadali. Hypertenzia, teda vysoký krvný tlak, trápi milióny ľudí po celom svete a každoročne sa podieľa až na 10 miliónoch úmrtí. Najčastejšie je spájaná s problémami obličiek a ciev, no tento výskum ukazuje, že mozog môže zohrávať oveľa dôležitejšiu úlohu, než sme si doposiaľ mysleli.
„Toto sú nové dôkazy, že vysoký krvný tlak môže vzniknúť aj v mozgu. Otvára to dvere k vývoju úplne nových liečebných postupov, ktoré budú pôsobiť priamo na mozog,“ vysvetľuje hlavná autorka štúdie Masha Prager-Khoutorsky z McGill University.
Ako soľ útočí na tvoj mozog
Vedci experimentovali na potkanoch, ktorým podávali vodu s obsahom 2 percent soli. To približne zodpovedá tomu, ako keby si denne jedol fastfood, slaninu, instantné polievky, spracované syry či ďalšie potraviny plné soli.
Vysoký príjem soli aktivoval špecifické imunitné bunky v mozgu, ktoré spôsobili zápal. Tento zápal následne spustil nadprodukciu hormónu vazopresínu. A práve tento hormón je jedným z hlavných vinníkov, pretože výrazne zvyšuje krvný tlak.
Problém je o to vážnejší, že až tretina pacientov s vysokým tlakom nereaguje na bežné lieky. Tie sú navrhnuté tak, aby pôsobili na obličky alebo cievy, no ak je problém ukrytý v mozgu, ich účinnosť je z logiky veci obmedzená.
Vedci preto veria, že tieto nové zistenia otvoria cestu k liečbe, ktorá bude cieliť priamo na mozgové procesy spojené so zápalom. To by mohlo pomôcť najmä ľuďom, ktorí dnes bojujú s liečbou rezistentnou formou hypertenzie.
„Úloha mozgu pri hypertenzii bola doteraz do veľkej miery prehliadaná, najmä preto, že sa veľmi ťažko skúma,“ dodáva Prager-Khoutorsky. „Vďaka novým technológiám však môžeme tieto procesy sledovať v reálnom čase.“
