Moja jediná dcéra.
Stala sa z teba dospelá žena. Si pani domu, udržiavaš domácnosť a pritom pracuješ a vychovávaš dieťa. Napĺňa ma nekonečná hrdosť, ale zároveň mi je ťa strašne ľúto.
Som smutný predovšetkým preto, lebo to musíš všetko zvládať úplne sama, bez pomoci. Chcem ťa poprosiť o odpustenie, že som ťa neoslovil, keď si pobehovala po byte s košom na bielizeň, aby si to nechala na mňa a na chvíľu si odpočinula. Nikdy som sa nepostavil na tvoju stranu a nepovedal ti, že by ti mal pomôcť tvoj manžel a nemusela sa namáhať sama. Ale ako som mohol povedať čokoľvek, keď sám som nikdy nepomáhal tvojej mame s domácimi prácami.
Ty si to videla u nej a tvoj manžel u otca, akým som ja. Ani on nepomáha a očakáva rovnako ako ja, že bude obslúžený. Ospravedlňujem sa ti aj v jeho mene. A ospravedlňujem sa ti aj v mene všetkých mužov, ktorí sa chovajú rovnako a sú zlým príkladom pre svojich synov.
Ale na zmenu nie je nikdy neskoro. Odteraz budem robiť všetko, aby som tvoju mamu odbremenil pri všetkých domácich prácach. Možno nebudem vedieť robiť v kuchyni delikatesy, ale pri pomáhaní so špinavou bielizňou sa odteraz môže plne spoľahnúť na mňa.
Je najvyšší čas vynahradiť všetko, čo som zameškal.
Tvoj otec.
