Studená vojna je už síce za nami, ale po zvolení Donalda Trumpa sa mnoho ľudí obáva ďalšej. Omnoho hrozivejšej. Výskum zbraní napreduje tak, ako dnes každá technická oblasť. Trump je známy svojimi kontroverznými názormi, ktoré sa nebojí prezentovať, a nedáva si servítku pred ústa. Napríklad trdí, že USA by mala posilniť svoj jadrový arzenál, alebo že by sa tieto zbrane mali použiť na riešenie problémov na blízkom východe. Hrozba použitia jadrových zbraní od ich vynájdenia nikdy nezmizla. USA a Rusko sú bez pochyby jadrové veľmoci. Čo by sa ale stalo, keby naraz vybuchli všetky zbrane, ktoré vlastnia?
Najprv sa pozrime, kto koľko zbraní vlastní. Podľa dát Americkej vedeckej obce, k roku 2017 je na svete 14 900 jadrových hlavíc. USA podľa týchto záznamov vlastní 6800, Rusko 7000, čo z týchto dvoch krajín robí hlavných zabijakov v prípade nukleárnej vojny. Potom nasleduje Francúzsko s tromi stovkami, Británia vlastní asi 250, Čína 260, Pakistan 130, India 120, Izrael 80 a Severná Kórea sťažka 10.
Najsilnejšia zbraň, vlastnená USA, sa nazýva B83. Je približne 79krát silnejšia, ako tá, ktorá spadla na Hirošimu. Jej výbuch je taký, ako keby ste vyhodili do vzduchu 1,2 megatony TNT (1 200 000 ton).
Ak by jedna takáto bomba dopadla na zem (a je úplne jedno, či na nejaké mesto, alebo voľnú plochu), vytvorila by podľa mapy Alexa Wellersteina kráter s priemerom asi 420 metrov, hlboký 92 metrov.
Takmer hneď po detonácii by vytvorila obrovskú ohnivú guľu, ktorá by zabrala necelých 6 kilometrov štvorcových (to znamená okruh približne 1,2 kilometra). V tejto oblasti by bola dosiahnutá teplota cez 83 miliónov stupňov °C.
Približne polovica uvoľnenej energie sa pri výbuchu sformuluje do tlakovej vlny. Táto je tak ničivá, že zrovná so zemou všetko v okruhu 2,5 kilometra. Vďaka tepelnej radiácií, ktorá spotrebuje asi 35% energie výbuchu, každý v okruhu asi 12 kilometrov utrpí popáleniny tretieho stupňa.
Teraz príde na rad ionizujúce žiarenie a rádioaktívny spád. Pokiaľ budeme hovoriť o situácii bez vetra, môžeme predpokladať, že 50 až 80% ľudí v okruhu troch kilometrov, umrie kvôli ťažkostiam spôsobeným žiarením. Toto je popis udalostí po detonácií jednej B83.
Teraz, keby vybuchli všetky
Ako sme už naznačili v úvode, budeme brať do úvahy “len” bomby vlastnené USA a Ruskom. Aby sme vyrovnali rovnováhu zanedbaných zbraní, predstavme si, že všetkých 13 800 hlavíc je typu B83 (najsilnejšia hlavica, o ktorej sú dostupné informácie).
Predstavme si, že by sme ich v jednom okamihu zhodili na svetové metropoly, veľkomestá, mestá a možno dedinku-dve. V okamihu výbuchu by sa doslova vyparilo viac než 94 kilometrov kubických zeme. To je však nič oproti tomu, čo by sa stalo keby ich necháme detonovať na jednom mieste.
232 000 km² by pri výbuchu bolo zdevastovaných. To je asi rozloha 295 New Yorkov, ktoré by sa zmenili v prach. Ohnivé gule z jednotlivých detonácií by zabrali asi 79 000 km². Zničili by čokoľvek, čoho by sa dotkli. Ktokoľvek v oblasti 5,8 milióna km² by utrpel popáleniny 3tieho stupňa. Pre porovnanie, to je asi 3700 Londýnov.
284 000 km² by bolo zasiahnutých ionizačným žiarením takej sily, že väčšina ľudí na tomto území by to neprežila. Radiácia by ale dosiahla až do atmosféry, kadiaľ by sa šírila do sveta. Z dlhodobejšieho hľadiska by to malo katastrofálne následky. V závislosti od miesta výbuchu, za prvú hodinu by umreli stovky miliónov, až možno miliárda ľudí.
Zima prichádza
Nukleárna zima je hypotetický fenomén, veľmi podobný vulkanickej zime. Počas najväčších erupcií v histórií, do vzduchu bolo vypusteného toľko materiálu (prach, aerosóly a pod.), že zatienili oblohu. Sú veľmi reflektívne, a odrážajú prevažnú väčšinu dopadajúceho žiarenia. Dokážu sa vo vzduchu držať aj niekoľko desaťročí.
Nukleárna zima je v podstate to isté. Len s tým “vylepšením”, že materiál vo vzduchu bude navyše rádioaktívny. Existuje štúdia, ktorá hovorí, že už 100 Hirošimských bômb dokáže vyvolať nukleárnu zimu, ktorá by spôsobila ochladenie celosvetovo v priemere o 1 °C. Jeden problém by bol vyriešený nie?
Avšak, ak by došlo k takémuto výbuchu, väčšina slnečného žiarenia dopadajúceho na Zem by bola odrazená do vesmíru. To by znamenalo takmer 100% pokles fotosyntézy. Ak by niekto vôbec prežil predošlé katastrofy, pravdepodobne by bol onedlho vyhladovaný k smrti.
Dúfajme teda, že k jadrovej vojne nikdy nedôjde, pretože by to znamenalo začiatok konca.
zdroj: iflscience.com
