Zvieratá boli používané na prepravu ťažkých bremen, ťahanie vozíkov a iné ťažké práce v hlbokých a úzkych podzemných baniach. V čase, keď sa svet industrializoval, jedna skupina zvierat stála v ústraní a nespočetnekrát obetovala svoj život za ľudský pokrok. Boli to banské kone, ktoré neúnavne a verne slúžili vo vnútri hlbokých baní od 18. do 20. storočia v ťažkých podmienkach. Ich neochvejná oddanosť a odvaha ich povzniesla na hrdinov podzemia, vysvetľuje web Wikipedia.org.
História banských koní sa začala v roku 1750, keď sa prvýkrát použili na prácu vo Veľkej Británii v uhoľných baniach v Durhame. Toto obdobie však prinieslo aj temnú tragédiu, ktorá spôsobila to, že banské kone boli aktívne zapojené do banskej činnosti. Tragédia, pri ktorej bola v roku 1838 baňa Huskar v Silkstone zaplavená, pripravila o život 26 detí. Táto katastrofa viedla k verejnému pobúreniu a politik známy ako lord Shaftesbury, predstavil zákon o baniach a doloch v roku 1842, ktorý zakazoval prácu v týchto baniach ženám, dievčatám a chlapcom mladším ako 10 rokov. Tento krok priniesol expanziu používania koní a poníkov v baniach po celom Anglicku, no aj napriek tomu detská práca pretrvala až do zlepšenia kontrolných režimov a meniacej sa ekonomiky.
V Spojených štátoch prevyšovali muly počet banských koní v baniach, hoci ich použitie nebolo až tak bežné. V polovici 20. storočia sa však poníky aj v USA stali neodmysliteľnou súčasťou apalačských uhoľných polí.
Aj tieto zvieratá si zaslúžili ochranu svojich práv
Rastúce využitie banských koní v baníctve si vyžadovalo aj ich ochranu. V roku 1887 predstavil britský zákon o uhoľných baniach prvú národnú legislatívu na zabezpečenie práv týchto zvierat. Pod vplyvom organizácií, ako bola National Equine Defense League, sa začalo zlepšovať ich životné prostredie a podmienky práce. Jedným z hrdinov, ktorý sa stal symbolom boja za práva banských koní, bol John William Bell z Wentworthu. Svojou statočnosťou zachránil život svojho koňa a stal sa tak inšpiráciou pre všetkých zástancov ich práv.
S postupujúcou mechanizáciou baníctva sa však úloha banských koní zmenšovala. Hlavné podzemné cesty boli nahradené mechanickou dopravou, čo obmedzilo používanie banských koní na kratšie trasy. V roku 1984 bolo v baniach aktívnych už len 55 banských koní, ktoré slúžili v britských baniach, no ich počet sa neustále znižoval. Posledný žijúci banský kôň menom Tony zomrel v roku 2011.
Dávno sú preč časy, keď sa 70 000 banských koní potulovalo pod zemou vo Veľkej Británii. Na ich dôležitú úlohu vo vývoji baníctva nezabudnú nielen miestni obyvatelia, ale i historici a hoci sa posledné banské kone už stali súčasťou minulosti, ich oddanosť a odvaha zostávajú v srdciach tých, ktorí si vážia túto neznámu kapitolu ľudskej civilizácie.
V baniach sa okrem iného v minulosti používali aj ďalšie druhy zvierat. Išlo hlavne o osle, mulice či býky, ktoré nahrádzali prácu ľudí.
