Zlaté retrievery patria medzi najobľúbenejšie plemená psov na svete. No len málokto vie, že tieto psy majú tendenciu častokrát umrieť na zákernú chorobu. Výskumy ukazujú, že až 65% z nich má šancu zomrieť na rakovinu. Našťastie, u veľkého počtu retrieverov táto choroba neprepukne. Vedci z University of California v Davis sa v novej štúdii rozhodli zistiť, či by mohli genetické faktory prispieť k zlepšeniu ich šancí na prežitie. Miesto hľadania génov spojených s diagnózou rakoviny u tohto plemena sa ale rozhodli vyhľadávať gén spojený s dlhším životom. Zdá sa, že výsledky ich práce, by mohli priniesť tomuto plemenu dôvod na radosť.
Gén, ktorý identifikovali, patrí do rodiny proteínov, ktoré sú dlhodobo považované za dôležité pri ľudských rakovinách. Konkrétne verzie alebo varianty tohto génu boli spojené s predĺžením života o takmer dve roky.
„Predpokladáme, že väčšina zlatých retrieverov má genetickú predispozíciu k rakovine. Ale ak niektorí z nich žijú až 14, 15 alebo 16 rokov, mysleli sme si, že by mohol existovať ďalší genetický faktor, ktorý pomáha zmierniť negatívne gény. A tým génom, ktorý sme objavili, bol HER4,“ uviedol spoluautor štúdie Robert Rebhun.
Zaujímavosťou pre vedcov bolo i to, že tento gén patrí do rodiny génov, ktoré sa podieľajú na rozvoji rakoviny.
“Skutočnosť, že gén spojený s dlhovekosťou je tiež génom zapojeným do rakoviny, bola pre nás skutočne zaujímavá,” uviedla Bannasch, ktorá sa podieľala na štúdii.
Do štúdie boli zapojené viac ako 3-stovky psov
Do štúdie bolo zapojených viac ako 300 zlatých retrieverov. Vedci porovnávali DNA z krvných vzoriek psov, ktorí žili do 14 rokov s tými, ktorí zomreli pred 12. rokom života. Zistili, že psy s určitými variantmi génu žili v priemere 13,5 roka oproti 11,6 roka.
„Takmer dva roky predstavujú významný rozdiel v psom živote,“ povedala Bannasch. „Neboli by sme všetci radi, keby naši milovaní domáci miláčikovia žili ďalšie dva roky? Dva roky u zlatých retrieverov predstavujú predĺženie života o 15-20%, čo je ekvivalent 12 až 14 rokov u ľudí.“
Štúdia tiež zistila, že variant génov mal vplyv najmä na dlhovekosť feniek v porovnaní so psami. HER4 sa ukázalo, že interaguje s hormónmi, ako je napríklad estrogén, a môže tiež zohrávať úlohu pri spracovaní environmentálnych toxínov.
Ďalšou fázou výskumu bude zapojenie väčšieho počtu zlatých retrieverov do štúdie s cieľom overiť tieto výsledky a a hlbšie prebádať, ako môže tento genetický variant ovplyvniť expresiu alebo funkciu génu.
