Približne 16,5 milióna rokov spätne sa na hraniciach štátov Oregonu, Nevady, Idaha začalo silné obdobie sopečnej činnosti. K vytvoreniu takéhoto aktívneho úseku o dĺžke až 800 kilometrov došlo, keď sa severoamerická platňa pohybovala juhozápadným smerom cez plytké teleso magmy. Pred 2,1 miliónmi rokmi došlo k pohybu severoamerickej platne a priblíženiu oblasti Yellowstone k plytkému telesu magmy, čo má za následok, že táto sopečná činnosť je tu prítomná v Yellowstone aj dnes.
Oblasť Yellowstone si prešla v ďalekej minulosti tromi významnými erupciami. Erupciu spred 2,1 miliónmi rokov možno považovať za najväčšiu erupciu našej histórie. Popol pokryl takmer 9 500 štvorcových kilometrov až do Missouri. K druhej menšej, no výraznej erupcii došlo zhruba pred 1,3 miliónmi rokmi a k tretej došlo pred 631 000 rokmi, ktorou sa vytvorilo súčasné Yellowstonské sopečné prepadlisko o šírke 48 x 72 kilometrov, informuje stránka Služby pre národné parky nps.gov.
Pravdepodobnosť supererupcie je našťastie málo pravdepodobná
Všetci odborníci sa zhodujú, že ak by došlo k ďalšej masívnej erupcii spod supervulkánu Yellowstone, malo by to katastrofálne následky nielen pre Spojené štáty americké. Našťastie všetky odhady naznačujú, že by k takej silnej erupcii, aké boli v minulosti, už nemalo dôjsť. Vedci sa aj tak pohrávajú so scenármi, k čomu by došlo, ak by sa takáto supererupcia predsa len naskytla.
Ešte v roku 2014 bol publikovaný článok v Geochemistry, Geophysics, Geosystems, v ktorom dospeli ku scéne ako z katastrofického filmu. Takáto erupcia by pochovala štáty ako Wyoming, Colorado, Montana a Idaho do hĺbky takmer jedného metra sopečného popola. Ten by pozostával zo zmesi rozdrveného kameňa a skla, čím by došlo k úhynu zvierat a rastlín, k zničeniu striech domov a ku skratu elektrických vedení.
Ak by nastala supererupcia znamenalo by to 1000-krát silnejšiu sopečnú erupciu ako je bežná. Došlo by k vyvrhnutiu minimálne 1 000 kubických kilometrov materiálu, pričom do atmosféry by sa dostala len asi jedna tretina. Najväčšie škody by spôsobil sopečný prach, ktorý by sa rozptýlil po krajine a došlo by k vytvoreniu dáždnikového mraku rozpínajúceho sa na všetky smery. Celkové rozloženie popola by záviselo od počasia. Už pri malej vrstve popola by došlo k zničeniu úrody a chovov zvierat, upchali by sa cesty, zničili sa transformátory, kanalizácia by bolo blokovaná a ľudia by pociťovali silné dýchacie problémy. Dôsledky takejto erupcie by samozrejme neovplyvnili iba USA, ale došlo by k pozmeneniu celej globálnej klímy. Sopky totižto môžu vypúšťať sírové aerosóly, ktoré odrážajú slnečné svetlo späť do atmosféry, čím by sa klíma ochladila. Aj napriek tomu, že by išlo len o krátkodobý efekt, bol by významný, popisuje scenár stránka vox.com.
