Poľana je najvyšší vrch rovnomenného malého pohoria, ktoré sa rozprestiera v strede našej vlasti nad mestom Detva. Nie nadarmo sa tamojším obyvateľom hovorí Podpoľanci.
Keď to preženieme, mohli by sme povedať, že Poľana je pre Detvu to isté ako Vezuv pre Neapol. Síce už dávno nie je aktívna, ale ešte stále o nej môžeme hovoriť ako o sopke, a to dokonca ako o jednej z najväčších v Európe a najväčšej v Západných Karpatoch – s výškou 1458 m n.m.
Pôvodná výška tejto vyhasnutej sopky sa dokonca odhaduje až na cca 2500 m n.m. Jej kráter bol na mieste, kde sa teraz nachádza osada Kyslinky. Z geologického hľadiska je dnešná Poľana zvyškom mohutnej vrstvenej sopky. V treťohorách sa na pôvodný, pomerne plochý povrch Slovenského rudohoria vyliali sopečné horniny a vznikla mohutná sopka s priemerom 18 km. Odhaduje sa, že naposledy vybuchla pred 13 miliónmi rokov. Aj preto sa jej kompaktný charakter kvôli zvetrávaniu nezachoval.
Väčšinu územia Poľany zaberajú husté lesy, neraz s pralesným charakterom. Prúdy lávy zo zemských útrob stuhli a vytvorili životodarnú pôdu, na ktorej dnes sídlia vzácne rastlinné spoločenstvá. Aj živočíšstvom je Poľana jedinečná. Svoje teritóriá tu majú veľké šelmy – medveď, rys i vlk a mimoriadne sa tu darí aj vysokej zveri. Pre Poľanu je typickým výskyt vzácnych druhov vtákov, ako napr. orol skalný či tetrov.
zdroj: dromedar.zoznam.sk
