Určite sa vám už stalo, že sa venujete čítaniu knihy či prezeraniu videí v mobile počas cesty autobusom a odrazu vás premkne pocit, že sa na vás niekto pozerá a musíte zdvihnúť zrak, aby ste sa pozreli, kto to je. Vo väčšine prípadoch je to tak, že skutočne zachytíme niečí pohľad. Prečo sa to však deje? Je to len predsa 6. zmysel či len obyčajná zhoda náhod? V skutočnosti je to dôležitá súhra nášho zraku, mozgu a určitých sociálnych aspektov nášho druhu, píše stránka vysvetľuje bigthink.com.
Za zázračnú schopnosť cítiť cudzí pohľad vďačíme mozgu a prepracovanej sietí neurónov
Tento biologický jav je známy pod pojmom detekcia pohľadu alebo vnímanie pohľadu. Neurologické štúdie zistili, že mozgové bunky, ktoré iniciujú túto reakciu, sú veľmi presné a že za schopnosťou detekcie pohľadu je komplexná neurónová sieť. Ak od vás niekto odvráti pohľad otočením len o niekoľko stupňov doľava či doprava, pocit zmizne. Toto je už dlhodobo predmetom vedeckého skúmania a vôbec prvá štúdia bola publikovaná ešte v roku 1898. Niektoré štúdie zistili, že až 94 % ľudí uvádza, že zažili pocit, že sa na nich niekto pozerá. Zaujímavosťou ale je, že v “neistých chvíľach”, kedy sme na vážkach, či sa na nás niekto pozerá alebo nie, tak máme väčšiu tendenciu povedať, že sa pozerá, než nie, hoci na nás druhá osoba nečumakuje.
Neurónová sieť u ľudí, ktorá je zodpovedná za to, že vieme pociťovať pohľad iných ľudí, nie je ešte úplne preskúmaná. Štúdia s makakmi však objavila neurologické obvody, ktoré sú zodpovedné za detekciu pohľadu a dokonca sa vedcom podarilo prepracovať až ku skúmaniu špecificky zapojených buniek, ktoré sa spúšťajú, keď je opica pod priamym pohľadom inej opice.
Vie sa, že s ľudským zrakom súvisí desať rôznych oblastí mozgu a môže ich existovať dokonca ešte viac. Takisto je známe, že hlavnú úlohu zohráva zraková kôra, čo je veľká oblasť v zadnej časti mozgu, ktorá podporuje mnohé dôležité aspekty zraku. Predpokladá sa, že amygdala, ktorá je zodpovedná za sledovanie hrozieb, musí byť tiež nejakým spôsobom zapojená do detekcie pohľadu.
Či sa niekto na nás pozerá, vieme vyhodnotiť aj periférnym videním, no táto metóda má svoje limity. Dve štúdie došli k záveru, že presne zistiť, či sa niekto na nás pozerá, dokážeme „len do“ štyroch stupňov od nášho „centrálneho fixačného bodu“
Aj samotný tvar oka človeka môže za to, že vieme, keď na nás niekto hľadí
Nie je to len náš mozog, ktorý je schopný rozpoznať cudzí pohľad, no aj ľudské oko, ktoré je výnimočne tvarované, púta pozornosť a ľahko odhalí smer pohľadu. V skutočnosti je naša štruktúra oka odlišná od takmer všetkých štruktúr očí ostatných druhov. Oblasť nášho oka obklopujúca našu zrenicu je veľmi veľká a úplne biela, vďaka čomu je veľmi ľahké rozlíšiť smer niečieho pohľadu. Na rozdiel od zvierat, u ktorých je oblasť obklopujúca zrenicu menšia a samotná zrenica zaberá veľkú časť oka. Predpokladá sa, že ide o adaptáciu na maskovanie očí u predátorov, čo im umožňuje skryť nápadný pohľad pred korisťou, tým že ich vzhľad oka je tmavší a nie tak nápadný ako ľudské beľmo, vysvetľuje theconversation.com
