Prečo oblaky, ktoré vážia rovnako veľa ako lietadlo, nespadnú na zem?

lietadlo a oblak na vahe
Zdroj: Vedelisteze.sk, DALLE, ChatGPT

Ak ste už niekedy leteli lietadlom, tak pravdepodobne ste leteli nad oblakmi alebo cez ne. Pre mnohých je to zážitok a zvrchu vyzerajú ako veľký vankúš, do ktorého ak spadneme, tak to bude mäkké pristátie. No pravdou je, že oblaky by pád lietadla nezastavili, hoci je to pekná predstava.

Rozmýšľali ste ale niekedy nad tým, ako ťažký je oblak? Áno, aj oblaky majú váhu a nie malú. Oblaky sú tvorené drobnými kvapôčkami vody alebo ľadovými kryštálmi, ktoré niečo vážia. Niektoré z oblakov dosahujú hmotnosť lietadla, no aj napriek tomu sa držia pevne vo vzduchu a lietajú nám bezpečne nad hlavami bez toho, aby na nás spadli. Otázkou preto je, ako je možné, že lietadlo by spadlo, ak by vyplo motory, no oblak sa hravo vznáša. Odpoveď nájdeme vo fyzike, vysvetľuje portál usgs.gov.

Prečo oblak nespadne z neba, hoci je ťažký ako lietadlo?

Oblaky sú vo svojej podstate skondenzovaná vodná para, ktorá pláva vo vzduchu v značnej výške nad povrchom zeme. Preto otázka, prečo nespadne oblak na zem, je na mieste. Mnohé oblaky, resp. mraky, môžu mať hmotnosť desiatok až stoviek ton.

Napríklad taký oblak, ktorý má priemer jeden kilometer a hrúbku okolo 100 metrov, môže dosahovať hmotnosť ekvivalentnú jednému veľkému prúdovému lietadlu B-747. Hovoríme konkrétne o váhe 183 500 kg, čo je 183,5 tony. Takýchto oblakov nám pritom nad hlavami denne preletia desiatky ak nie stovky a nespadnú.

Odpoveď na to, prečo oblaky bezstarostne plachtia na nebi, sa schováva v jeho hmote, ktorá je rozložená na obrovský objem a plochu.

„Aj keď oblak váži tony, nespadne na vás, pretože stúpajúci vzduch zodpovedný za jeho vznik udržuje oblak vo vzduchu. Vzduch pod oblakom je hustejší ako oblak, takže oblak pláva na vrchu hustejšieho vzduchu bližšie k povrchu zeme.“, vysvetľuje portál.

Inými slovami, ak by ste objem oblaku stlačili do koša na odpadky, tak by plachtiť vo vzduchu nevydržal moc dlho. Padol by rýchlo k zemi. Dôvodom je, že by ste príliš veľkú hmotnosť sústredili do malé objemu. No vzhľadom na to, že je jeho hmotnosť rozložená na tak obrovský objem, tak hustota oblaku je pomerne nízka, čo umožňuje hustejšiemu a ťažšiemu vzduchu pod oblakom ho nadnášať.

Pokračuj v čítaní

Ďalšie otázky, ktoré si čitatelia kladú

Tvoj názor

Páčil sa ti článok?

Diskusia

Zatiaľ tu nie je žiadny komentár. Čo si o tom myslíš ty?

Napísať prvý komentár →
Zdieľať:
© Pravidlá preberania obsahu

Obsah z portálu Vedelisteze.sk môžete voľne zdieľať a opätovne používať na vlastných weboch, pokiaľ dodržíte nasledujúce podmienky:

– Zachovajte presnosť—neprekrúcajte fakty ani nemeňte význam pôvodného obsahu.

– Uveďte nás ako zdroj—priamo pri citovanom alebo parafrázovanom texte umiestnite spätný odkaz na Vedelisteze.sk.

– Ak článok preberáte ako doslovnú kópiu alebo preklad 1:1, nastavte zároveň kanonickú adresu (rel="canonical") tak, aby smerovala na pôvodný článok na Vedelisteze.sk.

Obrázky a multimédiá? Tie sa na túto licenciu nevzťahujú. Tieto podmienky platia výlučne pre textový obsah—fotografie, grafika, videá a podobne často pochádzajú zo stock knižníc alebo od partnerov, ktorí vyžadujú vlastné povolenia či licencie. Pred použitím si zabezpečte vlastné práva.

A ešte jedna vec: za spôsob, akým náš obsah použijete, nesiete plnú zodpovednosť. Ak si nie ste niečím istí, neváhajte nás kontaktovať—radi sa porozprávame s tými, ktorí citujú správne!

Objavuj ďalej

Na čo sú zvedaví ostatní

Prekvap ma