Prakticky polovica všetkého vyprodukovaného jedla na svete končí v koši.
Keby sme sa mali pozrieť na dôvody tejto strašidelnej štatistiky, začať by sme mali od zlého skladovania a prepravy, no nemôžme zabúdať ani na nezodpovedných predajov a správanie konzumentov.
“Svet ročne vyprodukuje približne 4 miliardy ton jedla, z toho 1.2 – 2 miliardy ton potravín nezjeme,” tvrdí štúdia londýnskeho Institution of Mechanical Engineers.
“Takáto úroveň plýtvania je tragédiou, ktorá nemôže pokračovať, ak raz máme mať na svete udržateľné stravovanie,” píše sa v štúdií.
Vo vyspelých západných krajinách je čoraz menší problém so skladovaním a prevozom potravín, pestovatelia často spĺňajú prísne normy. Väčší problém sú predajcovia, ktorí ročne vyprodukujú obrovské množstvo odpadu, pretože dodané ovocie a zelenina nespĺňajú “estetické kritéria.” Hovorí sa, že až 30 percent vypestovaných plodín sa nikdy nedostane na pulty.
Z jedla, ktorá sa do obchodov predsa len dostane, až 30-50 percent vyhodia samotní zákazníci. Jedným z dôvodov môžu byť aj zle vysvetlené pojmy “spotrebujte do” a “best before”.
“Spotrebujte do” alebo “minimálna trvanlivosť” znamenajú, že po tomto dátume nie je automaticky jedlo nespôsobilé na konzumáciu, no výrobca už nemôže zaručiť, že sa konzumácia zaobíde bez zdravotných ťažkostí.
Značka “best before” sa v našej ekonomike príliš nepoužíva. Znamená, že po tomto dátume už potravina nie je tak kvalitná, vôbec to však neznamená, že by jedlo nebolo dobré – len možno stratilo 5% z chuti, alebo už nemá tak dokonalú textúru. Napriek tomu si mnohí konzumenti tento rozdiel neuvedomujú a jedlo po tomto dátume vo veľkom vyhadzujú.
Štúdia tiež tvrdí, že za tieto čísla môžu aj akcie. Ľudia si zlavnené potraviny často kúpia v omnoho väčšom množstve, než v skutočnosti potrebujú.
