Margarita Suárez počas jej života v Méride v Mexiku vždy nechávala jej dvere otvorené pre opustené a vyhladované zvieratá. Po jej smrti sa jej prišli niektorí z tých, ktorým pomohla, symbolicky poďakovať.
Margarita začínala jej každodenný program tým, že nakŕmila viac ako 20 mačiek, ktoré prišli až k jej verande. Vždy mala jedlo navyše aj pre nejaké ďalšie zatúlané zviera, ktorému rada poskytla pomoc. Keď sa jej zdravotný stav zhoršil, aj naďalej starala o zvieratá v núdzi, napriek tomu, že ona sama potrebovala stále viac pomoci. Margaritin zdravotný stav sa však po týždňoch zhoršil a zomrela.
Na jej pohrebe sa však zúčastnili aj nevšední hostia. Rodina si najprv myslela, že je to bežné. No keď sa jej dcéra, Patricia, rozprávala s pracovníkmi domu smútku, povedali jej, že tam žiadne zviera nikdy predtým nevideli. Psy dokonca kráčali neďaleko, keď rakvu prenášali z kostola do domu smútku. Psy odišli až potom, ako boli Margaritine pozostatky prenesené na kremáciu. Nie je isté, či psy skutočne vedeli, kto je v rakve, no Patricia je presvedčená, že prišli dať jej matke posledné zbohom.
