Len máloktoré odvetvie ľudskej činnosti je toľko poznačené najrozličnejšími zvykmi a rituálmi ako šport. Presné ukladanie fliaš etiketami smerom ku kurtu od Rafaela Nadala až po počúvanie rovnakého CD speváka Ushera v prípade Johna Terryho. Každý športovec a šport má svoje “overené postupy a rituály”.
Foto: via rafaelnadalfans.com
No pravdepodobne najslávnejší športový rituál, ktorý na svete existuje je ragbyová haka. Novozélandskí ragbisti prvýkrát predviedli predzápasovú haku na svojom turné koncom 19. storočia a v priebehu jedného štvrť storočia sa z nej urobila celosvetová atrakcia, ktorá je premnohých divákov viac príťažlivá ako samotný zápas.
Haka je pôvodne vojnový tanec, ktorý maorskí bojovníci (pôvodný obyvatelia Nového Zélandu) predvádzali pred bitkou na posilnenie morálky a zastrašenie nepriateľa. Neskôr sa začal využívať pri slávnostných príležitostiach a k uvítaniu hostí. Foto: viawaiata.maori.nz
V roku 1905 pred zápasov s Írskom a Škótskom v priebehu európskeho turné použili All Backs (prezývka ragbistov Nového Zélandu) prvý krát svoju slávnu haku s názvom Ka Mate. Je to tradičný tanec na text z roku 1810, ktorý vytvoril maorský náčelník na oslavu svojho úniku pred presilou nepriateľov. Ka Mate vydržala novozélandským ragbistov ako vstupný rituál 100 rokov.
V roku 2005 pred domácim zápasom Poháru troch národov boli však diváci aj súperi z JAR svedkami šokujúcej udalosti. All Black prvý krát uviedli úplne novú haku s názvom Kapa o Pango čo znamená mužstvo v čiernom. Novozélandský ragbyový zväz neskôr vysvetlil, že tento tanec sa tvoril viac ako rok vo spolupráci so špičkovými odborníkmi na maorskú kultúru a nemá tradičnú haku nahradiť ale doplniť pre mimoriadne príležitosti. Nová haka a konkrétne jej záver okamžite vzbudili kontroverzie.
Pohyb palca cez hrdlo si každý vyložil jednoznačne. Novozélanďania však prišli z uistením, že pre Maorov tento posunok znamená vyjadrenie túžby, aby ich pľúca mali pre nadchádzajúci boj dosť vzduchu. Následný prieskum verejnej mienky ukázal, že väčšine ľudí táto gestikulácia nevadí a nová haka ostala bez zmeny.
Tradícia haky je dnes rovnako silná ako ragby, je to show pre divákov a psychologický súboj oboch tímov a vďaka tomu vznikajú nezabudnuteľné situácie. V roku 2008 sa hráči walského národného týmu po vypočutí haky odmietali pohnúť tak dlho, pokým sa najprv nepohnú hráči Nového Zélandu. Zúfalý rozhodca sa márne snažil prinútiť tímy k zahájeniu zápasu, až kým novozélandský kapitán nedal spoluhráčom pokyn, stačilo.Foto: via walesonline.co.uk
Pred finále majstrovstiev sveta v roku 2011 výzvu zase prijali Francúzi. Ako jeden muž sa rozišli k poliacej čiare, čo by nebolo nič nové ale potom francúzski hráči urobili niečo úplne nevídané. Poliacu čiaru prekročili a to o dobrých 10 metrov. O tomtom kroku sa viedlo mnoho diskusií, Francúzom dokonca hrozila pokuta, ale prekvapivo sa ich zastali aj samotní Novozélanďania, ktorí funkcionárom odkázali, že penalizácia by bola úplne proti duchu hry.
Foto: via abc.net.au
Ragby je šport, ktorý sa hrá na samej hranici fyzických možností ale rovnako sa môže pýšiť zmyslom pre česť, tradíciu a fair play. Naviac má ragby svoju haku, rituál, pre ktorý si ho stojí zato zapnúť v televízií aj keď vás samotný zápas nezaujíma
Možno práve preto o tomto športe Oscar Wilde povedal: Futbal je hra gentlemanov, ktorú hrajú barbari a ragby je hra barbarov ktorú hrajú gentlemani.
zdroj: bezHttp
