Dôkazy z výskumu na zvieratách a stále väčší počet štúdií na ľuďoch naznačujú, že vystavenie marihuane počas vývoja môže spôsobiť dlhodobé alebo možno trvalé nepriaznivé zmeny v mozgu.
Potkany vystavené THC pred narodením, krátko po narodení alebo počas dospievania prejavujú výrazné problémy s konkrétnymi úlohami učenia a pamäte neskôr v ich živote. Kognitívne poruchy u dospelých potkanov, ktoré boli počas dospievania vystavené THC, sú spojené so štrukturálnymi a funkčnými zmenami v hipokampe. Štúdie na potkanoch tiež ukazujú, že vystavenie THC v adolescencii súvisí so zmeneným systémom odmeny, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že zviera bude užívať iné drogy ako napríklad heroín, ak sa mu naskytne príležitosť.
Obrazové štúdie vplyvu marihuany na štruktúru mozgu u ľudí prezentujú rozporné výsledky. Niektoré štúdie naznačujú, že pravidelné užívanie marihuany v adolescencii súvisí so zmenenou konektivitou a zníženým objemom konkrétnych mozgových oblastí zodpovedných za širokú škálu kognitívnych funkcií, ako je pamäť, učenie a sebakontrola, v porovnaní s ľuďmi, ktorí ju neužívajú. Ostatné štúdie však nenašli významné štrukturálne rozdiely medzi mozgami ľudí, ktorí ju užívajú a tých, ktorí ju neužívajú.
25 rokov výskumu prinieslo zaujímavé zistenia
Viaceré štúdie, vrátane dvoch rozsiahlych dlhodobých štúdií naznačujú, že užívanie marihuany môže spôsobiť funkčné poškodenie kognitívnych schopností, ale stupeň a trvanie tohto poškodenia závisí od veku, v ktorom osoba začala látku užívať a tiež od množstva a dĺžky užívania, píše nida.nih.gov.
Medzi takmer 4 000 mladými dospelými, ktorí boli sledovaní po dobu 25 rokov až do svojho stredného dospelého veku, bol ich celoživotný kontakt s marihuanou spojený s nižšími skóre v teste verbálnej pamäti, ale neovplyvnil iné kognitívne schopnosti, ako je rýchlosť spracovania informácií alebo výkonná funkcia.
Niektoré štúdie tiež spojili užívanie marihuany so znížením IQ, najmä ak sa užívanie začína v adolescencii a vedie k užívania marihuany až do dospelosti. Avšak nie všetky štúdie týkajúce sa súvislosti medzi marihuanou a IQ dospeli k rovnakému záveru a je ťažké dokázať, že marihuana spôsobuje pokles IQ, najmä keď existuje niekoľko faktorov, ktoré môžu ovplyvniť výsledky takýchto štúdií, ako sú genetika, rodinné prostredie, vek, v ktorom nastalo prvé užitie, frekvencia užívania, doba užívania a doba trvania štúdie.
Veľká štúdia na Novom Zélande však zistila, že časté užívanie marihuany začínajúce v adolescencii bolo spojené so stratou priemerne 6 až 8 bodov IQ. Meranie prebehlo v strednom dospelom veku účastníkov.
Skúmaním sa dospelo k záveru, že tí, ktorí ako tínedžeri intenzívne užívali marihuanu a prestali ju užívať ako dospelí, nezískali stratené IQ body späť. Na druhej strane ľudia, ktorí začali intenzívne užívať marihuanu až v dospelosti, nestratili IQ body vôbec.
Okrem toho, schopnosť vyvodiť definitívne závery o dlhodobom vplyve marihuany na ľudský mozog z minulých štúdií je často obmedzená skutočnosťou, že účastníci štúdií užívajú viacero látok a často existujú obmedzené údaje o ich zdraví alebo duševnej funkčnosti pred štúdiou.
